Čo sa deje predtým (i potom), ako prídu pasažieri do lietadla

Možno aj vás zaujíma, čo sa deje s lietadlom, alebo čo robia piloti a stewardi, zatiaľ, čo vy prechádzate check-inom, bezpečnostnou kontrolou a čakáte, kým môžete nastúpiť do lietadla.

Dokým sa zo mňa nestala letuška, tak som mala len matnú predstavu.

V tomto článku sa dozviete, čo sa deje predtým (i potom), ako prídu pasažieri do lietadla.

Pred letom si najskôr dáme briefing

Pred letom sa najprv stretneme na firme, dáme si briefing (stretnutie k letu) a potom spoločne ideme do lietadla. Briefing mávame 75 minút pred odletom lietadla (výnimkou je, ak sa nachádzame mimo našu domácu bázu).

Na briefing chodievam vždy v predstihu (pre istotu) aj o 20-30 minút skôr. Často sa stáva, že aj first officer (druhý pilot) prichádza skôr, pretože musí pripraviť dokumenty, aby mohlo lietadlo odletieť. Počasie, náhradné letiská, množstvo paliva do lietadla… a neviem, čo všetko 🙂

Pred briefingom sa zoznámime so všetkými členmi našej posádky. Áno, aj s pilotmi… Niekedy sa už poznáme a niekedy natrafíme na nové tváre. Záleží, pre koho lietate a aká veľká je vaša domáca báza. Predtým som lietala z Prahy a tam som teda stále lietala s niekým novým.

V našej spoločnosti lietame hlavne na Boeingu 737-800. Posádka v tomto type lietadla pozostáva z 2 pilotov – kapitán (v kokpite sedí vľavo) a first officer (v kokpite sedí vpravo) a 4 stewardov, z toho je jedna vedúca kabíny (víta pasažierov v lietadle pri predných dverách). Aj keď je už veľa mužov stewardov, tak stále prevládajú v tomto odvetví ženy. 🙂 U pilotov je to zase opačne – tam prevládajú muži.

Následne nám vedúca kabíny skontroluje doklady – či máme všetko, čo máme mať. ID karta je veľmi dôležitá, bez tej by nás nepustili do lietadla.

Potom rozdelí pozície a určí zástupcu, v prípade jej inkapacitácie (ak by sa jej niečo stalo, tak kto prevezme jej pozíciu). Každá pozícia má na starosti inú časť kabíny a niektoré špecifické úlohy.

Ďalej si prejdeme, čo nás čaká za let – kam letíme, koľko trvá let, koľko cestujúcich máme, catering, ak máme niečo špeciálne… Ja si robím túto prípravu už doma. Vypíšem si podstatné veci na malý papierik, aby som bola pripravená a vedela všetko, čo treba (počas letu, ak majú pasažieri nejaké otázky, tak mi pomáha práve tento môj ťaháčik).

Nasleduje preskúšanie z hľadiska bezpečnosti a aj niečo zo zdravovedy. Keď sme si prešli všetko podstatné a sme pripravení, tak sa k nám pridajú piloti (v druhej spoločnosti, v ktorej som lietala, tak mali piloti s nami celý briefing). Pán kapitán nám doplní potrebné informácie o našom lete. Upresní nám trvanie letu, povie, aké počasie nás čaká, aké máme náhradné letiská (ak by sa niečo stalo)… a ešte si prejdeme nejaké veci z bezpečnostného hľadiska.

Ak sme pripravení, tak sa presunieme do lietadla

Po príprave (briefingu) nás autom odvezú na letisko. Prejdeme cez bezpečnostnú kontrolu (áno, aj nás kontrolujú) a potom hurá do lietadla (ešte nás vezme autobus, pretože nemôžeme chodiť po ploche).

V Prahe sme často mali bridge (most) do lietadla. Bolo to super – hlavne, ak bola zima, alebo príliš teplo, že nás ani pasažierov nemuseli prevážať autobusmi cez letisko do lietadla.

Hurá, sme v lietadle

Keď prídeme k lietadlu, tak sa tam už väčšinou nachádza ramp agent (prípadne príde chvíľku po nás), ktorý má všetko pod palcom. Mohla by som ho popísať ako koordinátora – rieši všetko okolo lietadla a má na starosti, aby fungovala komunikácia medzi pilotmi/vedúcou kabíny a ostatnými pozemnými pracovníkmi.

Piloti idú do kokpitu a my do kabíny (2 stewardi sú vpredu a ďalší dvaja vzadu). Všetci si vezmeme náš pre-flight checklist – je to zoznam vecí, ktoré musíme pred každým letom skontrolovať. Každá pozícia má inú zodpovednosť.

Kapitán si vezme reflexnú vestu, baterku a ide skontrolovať lietadlo aj zvonku. Motory, podvozok… či je všetko v poriadku a my makáme zatiaľ vnútri. Popri tom zatiaľ pozemný personál nakladá batožinu do karga, doplní vodu do lietadla, vyprázdni toalety a natankuje palivo (palivo sa tankuje cez pravé krídlo a kapacita nádrží je 26 ton).

Okrem hlavného zoznamu robíme aj ďalšie špeciálne kontroly, taktiež sledujeme čistotu v lietadle, či tam nie je niečo poškodené a prezrieme či sú všade bezpečnostné inštrukcie a plávacie vesty (pod sedadlom). Väčšina našich letov prebieha nad vodou, preto všade musia byť vestičky. A samozrejme, kontrolujeme aj catering, ak ho máme mať na lete – musíme to všetko spočítať, aby vyšlo pre každého.

Na toto všetko máme tak cca 30-40 minút (ako kedy). Takže sa fakt musíme ponáhľať. Ono je to blbé, ak prídeme do lietadla a nie je upratané a nie je tam ešte ani catering, tak to potom strašne zdržuje, pretože nemôžeme vykonávať svoju kontrolu. To môžeme, až keď sú všetci ľudia z lietadla preč.

Keď máme všetko pripravené, tak sa dá informácia ramp agentovi, že môžu nastupovať pasažieri.

Prichádzajú naši pasažieri

Do Boeingu 737-800 sa zmestí 189 pasažierov. Ak máme most, tak sa nastupuje iba ľavými prednými dverami (v Bratislave mosty nie sú).

Ak sme na stojánke (v poli, ako to nazývame my), tak sú pri lietadle pristavené schody pri predných aj zadných dverách. Na pozícii pri zadných dverách je zástupca vedúcej kabíny (ak by sa jej niečo stalo, tak ten steward preberá jej náplň práce), mala by to byť senioritne druhá najstaršia stewardka na palube.

Na nastupovanie pasažierov sa používajú výhradne ľavé dvere. Pravé dvere sú servisné, využívajú sa na nakladanie cateringu. Prípadne, ak máme špeciálnych pasažierov a na letisku sa nachádza zdvíhacia plošina, tak nastupujú týmito servisnými dverami ako prví a vystupujú ako poslední.

Vždy majte pripravené letenky, pretože my si ich pozeráme (áno, niektoré letecké spoločnosti ich nekontrolujú, ale niektoré ako my áno). Neviem, prečo niektorí pasažieri majú strašný problém ukázať letenku. Hrozne frflú a niektorí nás aj slovne napádajú, že čo ich buzerujeme, že oni vedia, kde sedia, že nie sú blbí. To nikto netvrdí, my si len robíme svoju prácu. Je to aj vypísané, že majte pripravenú letenku na nahliadnutie pri vstupe do lietadla.

Nekontrolujeme, kde sedíte, ale pozeráme číslo letu, dátum a destináciu. Už sa párkrát stalo, že pasažieri boli na nesprávnom lietadle. Musíme to kontrolovať aj z hľadiska bezpečnosti.

Niektorí pasažieri nevedia, kde majú sedieť, takže im radíme aj s tým. Často nastupujú pasažieri vzadu a sedia v prvom rade. Taktiež sa mi stalo, že pasažieri vraveli, že vedia, kde sedia, ale pozreli si zlé číslo a hľadali rad 84. Také veľké lietadlo naozaj nemáme. V našom je ich len 32.

Nie sme tak preto, aby sme vás „buzerovali“, radi vám poradíme, nebojte sa nás opýtať.

Jeden kolega vždy stojí pri núdzových východoch. (Keď som lietala pre druhú leteckú spoločnosť, tak tam boli dvaja stewardi). Musí poučiť pasažierov o tom, čo majú robiť v prípade núdzovej situácie.

Kabína lietadla Boeing 737-800 (Sky interiér s monitormi)

Keď sú všetci pasažieri na palube, vedúca zahlási, že sa majú spočítať – headcounting – počítanie hláv, ako to my nazývame. Pasažierov počítajú 2 stewardi. Počet musí sedieť s počtom v dokumentoch.

Keď sme mali medzipristátie, tak sa nám stalo, že nám vystúpil jeden pán, ktorý vystúpiť nemal. A keby sme nepočítali pasažierov, tak by sme na to nedošli. Potom ho našli v duty free shope. 🙂

Alebo jedna pani si ma počas letu zavolala a pýtala sa ma či by mohli vystúpiť na inom letisku (mali sme zase medzipristátie). Vysvetlila som je, že keďže majú batožinu v podpalubí, tak to nie je možné, pretože tá ide do cieľovej destinácie (z bezpečnostného hľadiska to nie je možné) a taktiež nám počty pasažierov musia sedieť s papiermi. Keby to vyriešila pri check-ine, tak by to bolo možné, ale teraz už, bohužiaľ, nie. Ona: „Aha, jasné, chápem.“

Napriek tomu nastal problém. Keď sme počítali, tak sme mali o dvoch pasažierov menej. Spočítali sme to aj trikrát pre istotu. Potom som si na ňu spomenula a všimla som si, že tam nemá deti. Im povedala, aby vystúpili, že ona pôjde až do cieľovej destinácie. Takže sa to potom muselo riešiť a mali sme aj malé meškanie kvôli tomu.

Okrem toho dávame rodičom s deťmi pod 2 roky špeciálny pás (aby sa dieťa mohlo pripútať k rodičovi, pretože nemá ešte vlastnú sedačku) a plávaciu vestu. Vysvetlí sa im, ako to použiť a povedia sa im ďalšie inštrukcie, čo majú robiť v prípade núdze.

Keď sú teda všetci pasažieri na palube a je všetko pripravené (všetky papiere a povolenia na odlet), tak sa môžu zatvoriť dvere a zaarmovať (pozemný personál odstráni schody). Armovanie dverí je taká špeciálna bezpečnostná procedúra – je to pripojenie sklzu (slide) k dverám. Ak by sa niečo stalo, tak aby bolo možné evakuovať cez dvere.

Potom vedúca kabíny privíta pasažierov na palube lietadla a spraví sa ukážka bezpečnostných prostriedkov. Mám rada, ak sa púšťa video a nemusíme robiť demonštráciu ručne. Je to pre nás pohodlnejšie. Nemám rada prevliekanie vesty cez hlavu, strašne to ničí účes 😀 Áno, aj takéto problémy s výzorom musíme riešiť.

Ak nestihneme oficiálny čas odletu môžeme dostať slot

Viete o tom, že lietadlo nevie cúvať? Na to slúži také malé autíčko. Volá sa push back tug. Keď sa toto zariadenie odpojí a lietadlo je vytlačené z parkovacej stojánky, tak môžu piloti nahodiť motory a spraviť ďalšie potrebné kontroly.

Keď sa pohne lietadlo vlastnou silou, spravíme poslednú finálnu kontrolu kabíny – pasažierov, zamkneme toalety, skontrolujeme kuchynky či je všetko zaistené, sadneme si na naše sedadlo (jumpseat), pripútame sa, nahlásime, že sme pripravení vedúcej kabíny (tá kapitánovi) a po potvrdení odletu pilotov s riadiacou vežou môžeme vyraziť do oblakov.

Na celú procedúru nastupovania pasažierov a všetkých vecí okolo máme tak cca 20 (30) minút. Ak by sme nestihli oficiálny čas odletu – je tam istá tolerancia (okolo 5-10 minút pred a po), tak by sme mohli dostať slot. To znamená, že by sme museli čakať, kým by sme dostali nový čas odletu a to môžeme byť od pár minút aj do hodiny (či viac)…

Niekedy sa môže stať, že dostaneme slot z dôvodu, že je preplnený vzdušný priestor, alebo ak sa letí na nejaké malé letisko a má tam v čase nášho pristátia byť viac lietadiel a nie sú schopní ich všetky odbaviť. Takto vznikajú meškania.

Na vystúpenie a nastúpenie pasažierov máme v destinácii 50 minút. Takže všetko musí byť veľmi rýchle. Keď si porovnáte prílet do destinácie a dĺžku letu (ktorú vám prezradí vedúca kabíny na začiatku letu), tak tam je vždy okolo 15-30 minút k dobru. Malé meškanie sa dá teda dohnať a nebudete v konečnom dôsledku meškať.

Kapitáni väčšinou chcú, aj keď máme slot, aby sme boli kompletne nachystaní, pretože sa slot môže znížiť, tak aby sme mohli okamžite odletieť. Keby sme nestihli v daný čas odletieť, tak by sa nám opäť predĺžil.

Vzlet a pristátie sú najnebezpečnejšie časti letu

Počas štartu (aj pristátia) sme v strehu a všetko sledujeme či je v poriadku. Pretože tieto fázy letu sú najnebezpečnejšie. Po vzlete nás (stewardov) kapitán odpúta asi po 5 minútach, ak nie sú turbulencie. Pasažierov asi po 20 minútach, keď už sa nachádzame v letovej hladine. Letová výška záleží od typu lietadla a aj trasy. Boeingom lietame okolo 38 000 feet (max je 41 000 feet), čo je 11 500 m (3,28 feet = 1 m).

Po odpútaní ideme skontrolovať kabínu či sú všetci pasažieri v poriadku, nikomu neprišlo zle a aká je teplota v kabíne. Následne si začneme chystať servis.

Pasažieri sa môžu po lietadle pohybovať, ale nemali by stáť v uličke kvôli bezpečnosti a aby nám nebránili v plynulom prechádzaní po kabíne. Taktiež nemajú stáť ani v našich kuchynkách (galley).

Počas letu musíme v pravidelných intervaloch prechádzať kabínou a kontrolovať či sú všetci pasažieri  v poriadku, či niečo nepotrebujú a musíme kontrolovať aj toalety.

Ak nastane turbulencia, tak sa pasažierom hlási, že si majú sadnúť a pripútať sa. Opäť kontrolujeme či sú všetci pripútaní.

Približne 30 minút pred pristávaním sa už začína pomaly klesať. Vedúca kabíny zahlási, že sa majú pasažieri pripraviť na pristátie. Vtedy chcú zrazu všetci na toaletu. 🙂 A my opäť všetko kontrolujeme…  Prečítajte si článok 10 vecí, ktoré by ste (ne)mali ako pasažieri v lietadle robiť a dozviete sa, čo zvykneme kontrolovať.

Keď sme pripravení opäť to nahlásime vedúcej kabíny a tá kapitánovi. Počas pristávania opäť všetko sledujeme.

Lúčime sa s pasažiermi

Po pristátí vedúca kabíny privíta pasažierov v našej cieľovej destinácii a žiada ich, aby ostali sedieť pripútaní na svojich miestach až do úplného zastavenia lietadla (čo nie vždy rešpektujú). Zaujímalo by ma kam sa ponáhľajú, ak idú na dovolenku, aj tak ešte budú čakať na batožinu. Keď nemáme most, tak budú čakať aj v autobuse, dokým nevystúpia všetci pasažieri. Fakt sa netreba ponáhľať.

Vedúca zahlási, aby sme odarmovali dvere a potom čakáme na schody/most. Ak máme schody, tak pozemný personál nám musí zaklopať na dvere a my ich až potom môžeme otvoriť. Každý steward je zodpovedný za svoje dvere a nemôže manipulovať s dverami iného stewarda. Keď sa otvoria dvere, tak zodpovedný steward musí skontrolovať či sú schody stabilné a dobre umiestnené.

Do lietadla nabehne ramp agent a pýta sa vedúcej či sú nejaké špecialitky. Keď je všetko ok, tak sa môže začať s vystupovaním. Vystupovanie zahajuje vedúca kabíny. Až keď začnú vystupovať pasažieri vpredu môžu vystupovať pasažieri aj vzadu (z dôvodu, keby chcela vedúca zahlásiť nejaké informácie, aby to všetci pasažieri počuli).

Dovidenia… Lúčime sa s pasažiermi, ďakujeme im a prajeme im peknú dovolenku.

A potom začína proces odznovu. Chystáme lietadlo pre nových pasažierov…

Dúfam, že sa vám článok páčil a dozvedeli ste sa niečo nové. Budem rada, ak ho budete zdieľať a podelíte sa o článok aj so svojimi kamarátmi. 🙂

PS: Cestujte, objavujte, spoznávajte, aby ste nemuseli iba snívať, ale mohli zažívať a neskôr spomínať. 🙂